• Domovská stránka
  • Rodokmeň
  • https://www.familysearch.org/sk/
  • Meno:    Priezvisko:   

História našej rodiny

Domovská stránka Hľadať Prihlásenie  

  • Nájsť
    • Priezviská
    • Prvé mená
    • Hľadať osoby
    • Hľadať rodiny
    • Hľadanie
    • Miesta
    • Dátumy
    • Kalendár
    • Cintoríny
    • Záložky
  • Médiá
    • Fotografie
    • Dokumenty
    • Náhrobky
    • Historky
    • Zvukové záznamy
    • Videá
    • Albumy
    • Všetky médiá
  • Info
    • Čo je nové
    • Hľadá sa
    • Zostavy
    • Štatistika databázy
    • Stromy
    • Vetvy
    • Poznámky
    • Zdroje
    • Archívy
    • DNA testy
    • Napíšte nám
Hľadať | Rozšírené hľadanie | Hľadať rodiny | Hľadanie

     
Tlač


Obec Vechec

main image

Vechec

Vechec je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou. Dejiny Prvá písomná zmienka o obci Vechec vyplýva z mandátu, ktorý rieši spor o vlastníctvo medzi Rozgonyovcami a Nekchyovcami a pochádza z roku 1327. Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia Lomnice, na styku severozápadného výbežku Východoslovenskej nížiny s úpätím Slanských vrchov, v nadmorskej výške 184 m n. m. Palatín Detrik Budek v roku 1399 poveril leleský konvent pozvať vlastníkov panstva Lipovec a šľachticov z Rozhanoviec na riešenie ich sporu o vlastníctvo Vechca a viacerých okolitých obcí. V mandáte palatína je doklad o tejto dedine, z ktorého vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1399. V uvedenom mandáte sa vyskytuje pod názvom Vechec, v písomnostiach z 15.-16. storočia tiež pod týmto názvom. Predpokladáme, že názov obce vznikol prevzatím mena, resp. prezývky prvého miestneho šoltýsa. Na základe uvedených poznatkov sa domnievame, že obec Vechec založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo v dedine jestvovalo aj v 16. storočí. Po rozhodnutí palatína v roku 1402 a kráľa v roku 1410 sa dostal Vechec do vlastníctva šľachticov z Rozhanoviec ako majetková súčasť panstva Čičva, resp. Vranov, po ktorých ho zdedili Bátoryovci na základe dohody o dedičstve panstiev z roku 1519. V 17. storočí patril zemanom. V polovici 15. storočia vo Vechci hospodárilo približne pätnásť sedliackych domácnosti, z ktorých sa neskôr polovica odsťahovala. V roku 1493 tu zostalo sedem sedliackych usadlostí, medzi nimi rodina Grega Zyra a Štefana Čemerenského, pričom pozemky po ďalších siedmich sedliackych domácnostiach boli opustené. Do roku 1550 počet sedliackych domácností vzrástol na jedenásť. V roku 1600 malo sídlisko desať obývaných poddanských domov, šoltýsov dom, takže Vechec bol malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Narastajúca chudoba a sociálny úpadok sedliakov mali za následok úbytok poddanských obyvateľov a domov. V roku 1715 žilo vo Vechci šesť, v roku 1720 iba tri sedliacke domácnosti. Na základe prvého sčítania ľudu v Uhorsku v roku 1784 až 1787 obec mala 63 domov, 100 rodín, 571 obyvateľov, z toho 1 neprítomný a 1 cudzí. Z celkového stavu obyvateľov mužov bolo 301, z toho 114 ženatých a 187 slobodných a stav žien bol 278. podľa zamestnanosti bolo vo Vechci nasledovné zloženie obyvateľstva: 1 farár, 2 zemania, 36 sedliakov, 38 potomkov mešťanov a roľníkov, 67 želiarov a 22 iných. V obci ďalej žilo 122 mladých ľudí, z toho do 12 rokov – 99, od 13-17 r. – 23. V rokoch 1880 – 1910 sa veľká časť obyvateľov vysťahovala za prácou do Ameriky. Vechec mal počas svojho vývoja rôzne pomenovania a to nasledovne: 1402 Vecheech, Weheeh, 1749 Vehécz, 1773 Wehecz, 1920 Vechec, maďarský sa stále uvádza Vehéc.

Iné obce

Řepice

Prvá písomná zmienka o Řepici sa objavuje roku 1251 v listine vydanej Přemyslom Otakarom II. Že bolo okolie osídlené už skôr, dokazujú prehistorickej objavy B. Dubského, vtedajšieho riadiaceho učiteľa v miestnej škole, ktoré realizoval v 20. rokoch 20. storočia. Jedným z majiteľov obce koncom 14. storočia bol Chval, ktorý neskôr preslávil ako neohrozený bojovník v husitských vojnách v rokoch 1419-1434. V 70. rokoch 15. storočia až do roku 1552 vlastnili Řepici Řepičtí zo Sudomeŕi. Začiatkom 80. rokov 16. storočia došlo k veľkolepej prestavbe repíka tvrze. Najväčšieho rozkvetu zažívala Řepice v čase, keď ju vlastnil a kedy tu zdržiaval významný český humanista a místosudí kráľovstva českého Jan Hodějovský, ktorý vynaložil na jej zveľadenie veľa peňazí. Prestaval zámok v renesančnom slohu, rozšíril poplužní dvor a zveľadil statok. Založil peknú záhradu so vzácnymi rastlinami a tiež vzácnu knižnicu. Do Řepice boli pozývaní významní humanističní básnici a iné osobnosti. Hodějovští držali Řepici až do konfiškácie. Po Belohorskej bitke bol zámok opustený, spálený a zborený až do základov. Hajtman cisárskeho vojska obec vyplienil. Koncom 17. storočia kúpil Řepici Losi z Losinthalu. Pomery sa tu začali lepšiť. Losi vystaval chalupy pre svoje mlatce a venoval ku každej poľa a záhradku (najstaršia časť obce). Koncom 18. storočia boli rozpredané pozemky v mieste bývalého zámku, kde boli na prelome 18. a 19. storočia vystavané domčeky (stred obce). V rokoch 1782-1922 vlastnili Řepici Windischgraetzové. V roku 1922 bol rozparcelovanie veľkostatok na stavbu nových domov. Ďalšie vlna rozšírenie obce nastala po parcelácii školského pozemku v roku 1958 (južná časť). V posledných rokoch dochádza opäť k veľkému záujmu o výstavbu rodinných domov v obci. Do roku 1960 bola Řepice samostatnou obcou, potom bola pripojená k vedľajšej obci Rovná a v roku 1976 ku Strakonicím. Samostatnosť získala opäť v roku 1990. - kostol - kaplnky (Panny Márie, sv. Tekly, Ježiša Krista, sv. Jána Nepomuckého) - božie muky - bašty - obytné stavení č. P. 1 - špýchar - kamenný mostík medzi rybníky

Hlinné

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1402 kedy bol názov obce Agyagos, Agyagaspatak, čo v preklade z maďarčiny znamená Ílovitý (Agyagos) a Hlinné (Agyagaspatak). Názov obce súvisí s kvalitou pôdy, ktorá je ílovitá a tým pádom ťažká, čo sťažuje obrábanie pôdy na poľnohospodárske účely a znižuje úrodnosť pôdy. Vznik obce Predpokladá sa v 11. až 13. storočí. Obec má od svojho vzniku slovenský pôvod. Až do 17. storočia patrila panstvu Čičva, v 15. storočí čiastočne aj panstvu Skrabské. V 15. až 17. storočí sa obec sľubne rozrastala. V roku 1493 mala 8 obývaných usadlostí a v roku 1600 mala už 21 poddanských domov. V obci bol dom richtára, mlyn, evanjelický kostol, fara a škola. Koncom 17. storočia bolo Hlinné stredne veľkou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom obec mala v roku 1715 11 domácností v roku 1730 bola úplne opustená v roku 1787 mala už 84 domov a 530 obyvateľov V 18.-19. storočí vlastnili tunajšie majetky Dessewffyovci a po nich Coudenhoveovci, v obci bol v prevádzke aj liehovar. Obyvatelia sa zaoberali povozníctvom, drevorubačstvom a tkáčstvom. Zúčastnili sa na roľníckom povstaní v roku 1831. V rokoch 1890-1910 sa mnohí obyvatelia vysťahovali. Za I. ČSR sa zaoberali poľnohospodárstvom a tkáčstvom a v roku 1921 bola založená bunka KSČ. Po II. sv. vojne nastal rozvoj obce - v roku 1952 postavili trepáreň ľanu a v roku 1958 bolo založené JRD.


Feature Title 5


Feature Title 6


Sidebar Heading 2

Sidebar Heading 3


Text Title 1

Viac ...

Text Title 2

Viac ...

Hľadať

Text Title 3


Tieto stránky bežia na The Next Generation of Genealogy Sitebuilding v. 13.0.2, vytvoril Darrin Lythgoe © 2001-2023.

Systém spravuje Tomáš Kalman.