Vechec
Vechec je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
Dejiny
Prvá písomná zmienka o obci Vechec vyplýva z mandátu, ktorý rieši spor o vlastníctvo medzi Rozgonyovcami a Nekchyovcami a pochádza z roku 1327.
Vechec leží na náplavovom kuželi v strednej časti údolia Lomnice, na styku severozápadného výbežku Východoslovenskej nížiny s úpätím Slanských vrchov, v nadmorskej výške 184 m n. m. Palatín Detrik Budek v roku 1399 poveril leleský konvent pozvať vlastníkov panstva Lipovec a šľachticov z Rozhanoviec na riešenie ich sporu o vlastníctvo Vechca a viacerých okolitých obcí.
V mandáte palatína je doklad o tejto dedine, z ktorého vyplýva, že tunajšie sídlisko jestvovalo už pred rokom 1399. V uvedenom mandáte sa vyskytuje pod názvom Vechec, v písomnostiach z 15.-16. storočia tiež pod týmto názvom. Predpokladáme, že názov obce vznikol prevzatím mena, resp. prezývky prvého miestneho šoltýsa. Na základe uvedených poznatkov sa domnievame, že obec Vechec založili usadlíci so šoltýsom podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Šoltýstvo v dedine jestvovalo aj v 16. storočí. Po rozhodnutí palatína v roku 1402 a kráľa v roku 1410 sa dostal Vechec do vlastníctva šľachticov z Rozhanoviec ako majetková súčasť panstva Čičva, resp. Vranov, po ktorých ho zdedili Bátoryovci na základe dohody o dedičstve panstiev z roku 1519. V 17. storočí patril zemanom. V polovici 15. storočia vo Vechci hospodárilo približne pätnásť sedliackych domácnosti, z ktorých sa neskôr polovica odsťahovala. V roku 1493 tu zostalo sedem sedliackych usadlostí, medzi nimi rodina Grega Zyra a Štefana Čemerenského, pričom pozemky po ďalších siedmich sedliackych domácnostiach boli opustené. Do roku 1550 počet sedliackych domácností vzrástol na jedenásť. V roku 1600 malo sídlisko desať obývaných poddanských domov, šoltýsov dom, takže Vechec bol malou dedinou s prevažne poddanským obyvateľstvom. Narastajúca chudoba a sociálny úpadok sedliakov mali za následok úbytok poddanských obyvateľov a domov. V roku 1715 žilo vo Vechci šesť, v roku 1720 iba tri sedliacke domácnosti. Na základe prvého sčítania ľudu v Uhorsku v roku 1784 až 1787 obec mala 63 domov, 100 rodín, 571 obyvateľov, z toho 1 neprítomný a 1 cudzí. Z celkového stavu obyvateľov mužov bolo 301, z toho 114 ženatých a 187 slobodných a stav žien bol 278. podľa zamestnanosti bolo vo Vechci nasledovné zloženie obyvateľstva: 1 farár, 2 zemania, 36 sedliakov, 38 potomkov mešťanov a roľníkov, 67 želiarov a 22 iných. V obci ďalej žilo 122 mladých ľudí, z toho do 12 rokov – 99, od 13-17 r. – 23. V rokoch 1880 – 1910 sa veľká časť obyvateľov vysťahovala za prácou do Ameriky.
Vechec mal počas svojho vývoja rôzne pomenovania a to nasledovne: 1402 Vecheech, Weheeh, 1749 Vehécz, 1773 Wehecz, 1920 Vechec, maďarský sa stále uvádza Vehéc.
