Obec Vechec má pôvod až v roku 1327, kedy sa prvýkrát spomína vo vzťahu k sporu o vlastníctvo medzi Rozgoňovcami a Nekčiovcami. Avšak, významnými udalosťami sú udalosti z roku 1399, keď palatín Detrik Bubek poveril leleský konvent vyriešiť spor o vlastníctvo Vechca a okolitých obcí medzi majiteľmi panstva Lipovec a šľachticmi z Rozhanoviec. Podľa historických dokumentov, Vechec existoval už pred rokom 1399 a jeho názov pravdepodobne vznikol podľa mena miestneho šoltýsa. Predpokladá sa, že osídlenie obce sa začalo v prvom polovici 14. storočia. V 15. a 16. storočí sa v obci nachádzalo šoltýstvo a v 17. storočí patrila Vechcu zemianska trieda. S počtom obyvateľov to v obci v minulosti kolísalo. V polovici 15. storočia sa tu nachádzalo približne pätnásť sedliackych domácností, ktorých počet sa neskôr znížil. V roku 1493 zostalo sedem sedliackych usadlostí, no počet sa opäť zvýšil do roku 1550 na jedenásť. Následne však obec postihla chudoba a sociálny úpadok, čo viedlo k úbytku poddanského obyvateľstva. Prvé sčítanie obyvateľov z roku 1784-1787 uvádza, že Vechec mal 63 domov a 571 obyvateľov. V obci boli prítomní rôzni povolania, vrátane farára, zemanov, sedliakov, potomkov mešťanov a roľníkov, želiarov a ďalších. V priebehu 19. storočia sa však veľká časť obyvateľstva vysťahovala za prácou do Ameriky. Dnes je Vechec obcou s pôvabnou históriou, ktorá sa odráža v jeho architektúre a odkazuje na minulé časy.